Dať enviro všade, kde sa dá

Soňa Chlebničanová je víťazkou ceny Živel v kategórii Cena pre pedagóga. Je zatiaľ jedinou pani učiteľkou, ktorú nominoval rodič. Soňa učí na Škole v Filipa v Banskej Bystrici. Environmentálnu výchovu sa snaží zakomponovať všade, kde sa len dá. Ako a prečo to robí sa dozviete v tomto rozhovore.

Aké si mala pocity, keď si sa dozvedela, že si víťazkou Živla?

Dosť zmiešané smiley V prvom rade to bol pre mňa šok, lebo som to nečakala, zároveň taký strach, že teraz musím vyjsť na to javisko a niečo povedať (hlavne som nemala nič múdre pripravené). Ale samozrejme, že ma to aj veľmi potešilo a bola som hrdá sama na seba. Zároveň mi bolo ľúto, že zo všetkých nominácií mohla byť vybraná len jedna osoba a nemohli byť ocenení všetci...

Myslíš, že má takéto ocenenie zmysel?

Myslím si, že určite áno. Je to určitá forma uznania a vyjadrenia vďaky za to, čo človek robí, že sa snaží robiť čosi naviac. Ja osobne som bola napríklad veľmi dojatá, keď som si prečítala text mojej vlastnej nominácie, ktorý písala mamička jednej z mojich žiačok. Je to akási spätná väzba a len vtedy, keď človek počuje alebo číta takéto vyjadrenie, tak mu dôjde, že vlastne to, čo robí, má skutočný význam a dopad.

Aké aktivity v oblasti environmentálnej výchovy na škole robíš?

No v rámci mojej vlastnej triedy sa snažím dať envirovýchovu všade, kde sa dá J V rámci rôznych predmetov, akonáhle je tam len náznak niečoho „enviro“, tak to hneď využijem a zvrtnem debatu na túto tému smiley. Okrem toho s mojimi druhákmi robím celoročný projekt inšpirovaný jednou českou metodickou príručkou – Lexikón lesných škriatkov, kde sa učíme o lese z rôznych hľadísk a uhlov pohľadu. Tiež práve teraz s jednou mamičkou pripravujeme outdoorový vzdelávací deň. S kolegyňou Katkou každoročne organizujeme Envirotýždeň (pre 1. aj 2. stupeň), kedy sa celý týždeň bavíme a učíme na určitú tému (z enviro oblasti) a snažíme decká zapájať na vyučovaní aj mimo neho. No a som zároveň aj koordinátorkou programu Zelená škola u nás v škole.

Ktoré činnosti majú deti najradšej?

Decká bavia väčšinou pohybové a akčné aktivity, ale rady tiež pomáhajú nájsť strateným škriatkom cestu z lesa cez rôzne pracovné listy, rozhovory... Tiež je dôležité robiť s nimi niečo praktické. Najmä od starších detí (druhý stupeň) mám odozvu, že potrebujú robiť niečo, z čoho potom aj niečo majú, vidia nejaký výsledok – pozitívny dopad na okolie a životné prostredie.

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu na aktivity?

Zo skúseností, z rôznych kurzov, metodických príručiek, z internetu, kníh a samozrejme zo stretnutí Zelenej školy smiley.

Spolupracujú s tebou aj ostatní učitelia? Ako?

So spoluprácou s učiteľmi u nás v škole nemám problém. Väčšinou majú aj oni sami dosť svojej roboty, ale keď dostanú odo mňa alebo kolegyne nejakú fajn inšpiráciu, sú otvorení a radi sa zúčastňujú na enviroaktivitách. Tak isto kolegovia z druhého stupňa. Mám tiež veľké šťastie, že takisto ako ja, aj moja kolegyňa Katka Jánošová je konzultantka v programe Zelená škola a spolu vymýšľame rôzne aktivity aj Envirotýždeň a v dvojici to vždy ide ľahšie.

Ako si sa dostala k envirovýchove?

To je už veľmi dávno. Už na strednej som k tomu začala inklinovať. Išla som študovať environmentálnu výchovu, navštevovala rôzne kurzy (som taký „vymetač“ kurzov), tiež som počas školy robila envirovýchovu na jednej základnej škole, no a potom pred piatimi (či už šiestimi?) rokmi som sa stala konzultantkou Zelenej školy. Takže ťahá sa to so mnou už dosť dlho.

Ty učíš deti na prvom stupni. Niektorí učitelia hovoria, že s menšími deťmi sa nedajú robiť plnohodnotné aktivity, že nevedia, ako tieto deti zapájať inak ako pasívne a že nemajú tieto deti miesto ani v kolégiu. Ako sa s týmito vecami vysporiadavaš ty, resp. čo by si týmto učiteľom poradila?

Teraz učím druhákov. Ale aj keď boli minulý rok ešte prváci, vôbec som to nepociťovala ako nejakú nevýhodu. Robila som s nimi aktivity aj na „ťažšie“ témy  - v rámci záverečnej práce kontinuálneho vzdelávania som s nimi riešila napr. zodpovednú spotrebu. Myslím si, že aj mladšie deti dokážu porozumieť týmto témam, samozrejme im to musí byť podané iným spôsobom ako tým starším. Deti sú veľmi inteligentné a vnímavé a treba im len veriť. Netreba ich podceňovať kvôli ich veku. To isté platí pre kolégium. Ja osobne mám tú skúsenosť, že aj u nás v škole sú väčšinou aktívnejší tí mladší.

Tvoju nomináciu na cenu Živel poslala mamička jednej tvojej žiačky. Ako rozvíjaš svoj vzťah s rodičmi? Ako ich zapájaš do aktivít a ako sa ti to darí?

S rodičmi máme aj s kolegyňou Zuzkou (učíme v jednej triede) veľmi dobré vzťahy. Snažíme sa v triede a aj v celej škole udržiavať takú rodinnú, priateľskú atmosféru. Máme asi aj šťastie, že naši rodičia sú veľmi ochotní, nadšení a akční a často sami prichádzajú s nápadmi, čo by sa dalo ešte spraviť. To si veľmi vážime a tešíme sa z toho.

 

 

Zaujala Vás táto téma? Čítajte viac na stránke projektu: