Ľudia si dnes často kladú otázku, čo je príčinou environmentálnej krízy. Je to aj štandardná otázka v environmentálnej výchove. Sám som ju položil žiakom, učiteľom aj manažérom stovky krát. A odpovede sa väčšinou opakujú – od nedokonalých technológií cez zle nastavené  ekonomické systémy až po preľudnenie na našej Zemi. Fajn. A vtedy pokračujem príbehom  o Nasredinovi.

V druhej časti seriálu „Úvahy o Zemi“, ktorý je venovaný zaujímavým a inšpirujúcim myšlienkam z oblasti ekofilozofie a environmentálnej etiky, sa budeme venovať americko-poľskému filozofovi Henrykovi Skolimowskému a jeho myšlienkam ekologickej duchovnosti.

Spájajú sa vám vianočné sviatky s nakupovaním, behaním po supermarketoch a zháňaním darčekov pre svojich najbližších? A ste v podstate radi, keď je konečne po Vianociach? Takéto pocitu má dnes drvivá väčšina ľudí. Vianoce sa stali jedným z najväčších biznisov počas roka. So skutočnou podstatou Vianoc to ale nemá nič spoločné. To, ako budete Vianoce tráviť, je plne vo vašej moci. Vašim deťom práve počas Vianoc môžete ukázať, na čom skutočne v živote záleží.

Pred mesiacom som učil žiakov základnej školy o klimatických zmenách na našej planéte. Dostali za úlohu rozdeliť sa do skupín a riešiť zadaný problém. Ako som sa prechádzal medzi skupinami, počul som nasledovný dialóg: „Ako by toto podľa teba riešili Vyvolení?“. Pár sekúnd mi trvalo, kým som sa zmohol na slovo. Kolegyňa, ktorá je školskou psychologičkou, ma ale tromfla: „To ešte nič nie je. Deti v jedenej škole sa vyzliekali, aby napodobnili Vyvolených“.

Od tohto čísla sa na stránkach Ďalekohľadu bude objavovať seriál s názvom „Úvahy o Zemi“. Seriál článkov má za cieľ objavovať múdrosť, čerpať inšpiráciu aj polemizovať s významnými myšlienkovými prúdmi, ktoré sa venujú environmentálnej filozofii a etike. Prvým smerom, ktorý predstavujeme, je filozofia hlbokej ekológie, tak ako ju poníma Arne Naess a jeho žiaci.

Prinášame vám kritické zamyslenie sa nad článkom uverejneným v minulom čísle Ďalekohľadu „TUR a úloha výchovy a osvety“ od Juraja Hipša z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica.

Pred dvomi rokmi som sa ocitol v krajine, kde bolo mnohé inak, ako som bol doposiaľ zvyknutý. Ja, mestský chlapec, som prišiel tam, kde ma čakalo mnoho prekvapení, prekážok a spoznávania seba samého.  V tomto diely seriálu „Úvahy o Zemi“ vám ponúkam svoj osobný príbeh, ktorý súvisí aj s hlavnou témou tohto čísla – chudobou. Nečiním si žiadny nárok na objektivitu. Sú to krátke postrehy zo života, ako som ich vnímal ja sám. Iný by to videli možno inak.

Ramana Maháriši je jedným z najväčších a najviac rešpektovaných duchovných učiteľov, ktorí sa objavili v Indii. Mocný vplyv jeho prítomnosti, vyžarujúci aj po jeho fyzickom odchode, prenikavá náuka o sebapoznaní a vlastný príkladný život priťahuje aj v dnešnej dobe mnohých hľadajúcich. Ramanu Mahárišiho je možné bezpochyby považovať za bohatstvo, ktoré India priniesla svetu.

Každý z nás kráča po tejto Zemi a zanecháva stopy. Niekto väčšie, iný menšie.  Stopy vytvárame nielen ako jednotlivci, ale aj ako mestá, krajiny a celé svetadiely. Dvaja kanadskí vedci, Mathisem Wackernagel a William Rees, sa v polovici deväťdesiatych rokov rozhodli vypracovať postup, ktorým je možné zmerať veľkosť stopy, ktorú zanechávame na planéte. Tento nový indikátor dostal pomenovanie „ekologická stopa“.