Ako pomôcť opeľovačom

V súčasnosti žije v mestách už viac ako polovica obyvateľov Zeme a podľa odhadov to v roku 2050 bude až 70%. Výskumy zároveň ukazujú, že dostupnosť prírodných plôch v urbanizovanom prostredí má zásadný vplyv na prevenciu duševných chorôb a depresií mestských obyvateľov. Vedecký výskum prebiehajúci vo svete potvrdzuje, že likvidácia biotopov v poľnohospodárskej krajine a vysoká kontaminácia vidieckeho životného prostredia pesticídmi robí z miest vítané útočisko pre včely a rôzne iné druhy opeľovačov. Napríklad len v Berlíne bolo zaznamenaných až 262 druhov divokých včiel, 110 druhov bolo nájdených v parkoch v New Yorku. Na Slovensku napríklad žije viac ako 600 druhov včiel samotárok, ktorým tiež vďačíme za jedlo na našom stole.


Avšak aj mestské prostredie postupne stráca kvalitnú zeleň a existujúce „zelené miesta“ poskytujú čoraz menej potravy pre opelivý hmyz. Ľudia, ktorí v meste pestujú, pociťujú pokles úrody, mestská zeleň stráca svoju druhovú rozmanitosť a prepojenie na prirodzenú vegetáciu v širšom okolí. Viaceré mestá vo svete, ako Vancuver, Seattle, Oslo či Nottingham, si uvedomujú túto situáciu a snažia sa vybudovať prírodné plochy a biokoridory pre včely a ostatné opeľovače. Kvitnúce mestské plochy poskytujú potravu pre opelivý hmyz a zároveň pomáhajú zvyšovať množstvo zelene zodpovedné za pohlcovanie prachu, regulujúce teplotu a celkovo klímu v meste. Pestré a harmonické prostredie preukázateľne zvyšuje kvalitu života, v ktorej Bratislava v prieskumoch EÚ aj pre úbytok zelene zaostáva za inými metropolami.  


Včely a iné opeľovače sú bioindikátormi kvality životného prostredia. Dá sa veľmi jednoducho povedať, že čím viac sa ich v krajine nachádza, tým je pestrejšia a zdravšia aj pre ľudí. Karlova Ves a celkovo Bratislava má výbornú polohu. Nachádza sa v blízkosti lesov Malých Karpát a vedomá výsadba nektarodajných, najmä domácich druhov rastlín, môže vytvoriť prirodzené prepojenie, ktoré by zmiernilo vplyv zastavaných plôch na opeľovače a ostatné živočíchy v meste. Vytvorenie vôbec prvej mestskej štvrti priateľskej včelám je založené na plánovanej výsadbe a ošetrovaní existujúcej zelene tak, aby poskytovala pastvu pre opeľovače počas celého roka. Ako sa to dá dosiahnuť? Ako aj obyvatelia môžu spoluvytvárať pestrejšie, stabilnejšie a zdravšie prostredie pre život v meste?

 

Ponúkame vám zopár tipov, ktoré sa v rámci projektu budú realizovať v Karlovej Vsi a do ktorých sa môžete s nami zapojiť:


-    Zvyšujme podiel vegetácie v našom prostredí výsadbou najmä domácich druhov rastlín, na ktoré je hmyz adaptovaný.
-    Vysádzajme na balkóny či do predzáhradky úžitkové, nektarodajné rastliny – ako bylinky, zeleninu, samo-výsevné suchomilné trvalky, pôdopokryvné rastliny. Plochy sa tak premenia na estetické, ale aj chutné prostredie pre nás aj opeľovače.
-    Vynechajme používanie pesticídov a iných jedov v starostlivosti o rastliny. Vhodné kombinácie rastlín sa v prostredí prirodzene bránia proti chorobám a škodcom. Pestujme rozmanitosť, ktorá prináša do prostredia vyššiu kvalitu a stabilitu.
-    Nestavajme ploty, ale vysádzajme ich. Vtačí zob alebo zdravý rešetliak lahodí oku aj opeľovačom. 
-    Nemajme strach z nekosenej trávy, dovoľme lúkam zakvitnúť a priniesť úžitok aj včelám. Divoký kus prírody v meste či ponechanie mŕtveho dreva poskytuje príbytok aj potravu pre živočíchy a dospelým i deťom spätosť s prirodzeným prostredím, ktorého je v krajine nedostatok. 
-    Výstavba príbytkov pre ježkov, búdok pre dážďovníky či netopiere a hmyzích hotelov je prijemnou, v meste užitočnou aktivitou pre celé rodiny.

 

Foto: Anna Cabuková