Testovali sme mestský med. Pozrite si výsledky!

CEEV Živica pokračovala aj v roku 2016 v projekte Mestské včely. Ten sa zameriava na popularizáciu včelárenie a ochrany opeľovačov v mestskom prostredí. Tento rok sme urobili ďalší krok a to smerom k prvej mestskej časti priateľskej opeľovačom, ktorou sa stala Karlova Ves. Súčasťou projektu bolo aj zapojenie sa do vedeckého výskumu a to testovanie antibakteriálnych vlastností vzoriek mestského medu realizovaný Prírodovedeckou fakultou UK a Ústavom molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied, ktoré sme odobrali okrem Bratislavy aj zo Žiliny, Kežmarku, Lučenca a Zvolena.

Pri slovnom spojení „mestský med“ sa väčšina spotrebiteľov opýta, či je taký med čistý, zdravý, bez škodlivín. V minulom roku sme preto na testovanie poskytli vzorky medu  z úľov na streche Starej tržnice v Bratislave a výsledky ukázali, že má nadpriemerné hodnoty antibakteriálneho defenzínu-1, čím nás príjemne prekvapil.

Viac si môžete prečítať tu - http://ciernalabut.sk/861/med-z-bratislavskej-strechy-bojuje-proti-bakteriam-najlepsie/

V tomto roku sme do testovania zapojili  ďalšie štyri mestské včelnice. Aby bolo možné vyhodnotiť a posúdiť vplyv mestského prostredia na produkciu antibakteriálnych látok prítomných v mede je dôležité porovnať zistené údaje so včelstvami z vidieckeho prostredia v okolí daných miest. Preto sme oslovili aj včelárov v okolí mesta Lučenec, Kežmarok, Žilina a Zvolen. V budúcom roku uvažujeme o navýšení počtu sledovaných včelstiev – oslovili by sa preto takí včelári, ktorí majú aspoň 10-20 úľov.

Testovali sme ďalších 13 včelstiev

Prekvapilo nás, že nebolo jednoduché presvedčiť vidieckych včelárov z okolia zapojených miest, aby sa zapojili a nechali si otestovať med. Videli v tom skôr starosti naviac, ako prínos pre svoju prácu s medom. Osobne si myslím, že to je spôsobené trvalým nedostatok medu, ktorého produkcia dlhodobo nestačí dopytu. Včelári vedia, že svoj med predajú a nepotrebujú nejakú reklamu naviac“, hovorí Petra Ježeková, mestská včelárka z CEEV Živica.

Celkovo sa nám podarilo odobrať a otestovať 23 vzoriek medu z 13 včelstiev. Počas sezóny sa ale stalo, že niektoré včelstvá uhynuli, iné nemali dostatok medu na odobratie (jednalo sa o novo založené rodiny). Náročná bola aj spolupráca so včelármi, ktorí často odber vzoriek vnímajú ako záťaž a nie vždy nám odobrali vzorky v potrebnom čase. Vzniknutý súbor vzoriek sme po otestovaní nevedeli primerane štatisticky vyhodnotiť.

Včely vymierajú

Projekt Mestských včiel sa zameriava na šírenie osvety o tom, čo môžu bežní ľudia robiť pre záchranu opeľovačov priamo vo svojom bydlisku. Jeho aktuálnosť potvrdzuje celosvetový alarmujúci úhyn včiel medonosných, ale aj divých včiel samotárskych, motýľov, čmeliakov, pestríc aj ostatného opelivého hmyzu.

Príčiny sú rôzne: stres spôsobený klimatickou zmenou, nedostatok potravy, likvidácia prirodzených úkrytov, chemizácia v poľnohospodárstve, monokultúrne pestovanie a ďalšie.

Príčinou súčasného rozsiahleho úhynu včelstiev je aj nedostatočná odolnosť včiel voči chorobám a parazitom. Schopnosť včiel produkovať antibakteriálne látky priamo ovplyvňuje ich imunitu a zdravie. Včelí peptid defenzín-1 predstavuje jeden z hlavných antibakteriálnych faktorov včelieho medu. Jeho koncentrácia a tým aj obranyschopnosť je u jednotlivých včelstiev odlišná.

Hlavným zámerom projektu, ktorý realizuje výskumný tím pod vedením Ing. Juraja Majtána, PhD. z Ústavu molekulárnej biológie SAV a RNDr. Ivany Valachovej, PhD. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, je kvantifikovať defenzín-1 v medoch získaných od včelstiev chovaných v mestskom prostredí a porovnať túto produkciu s včelstvami z vidieka.

Projekt začali realizovať už v roku 2013 a postupne sa im podarilo získať štatisticky relevantnú skupinu včelstiev, v ktorých sledujú a analyzujú variabilitu produkcie defenzínu-1: či je daná geneticky a/alebo faktormi prostredia. Zistenie faktorov pozitívne ovplyvňujúcich tvorbu antibakteriálnych látok prítomných v mede môže v budúcnosti prispieť k zlepšeniu zdravia včiel, a to prostredníctvom odporúčaní o výžive a starostlivosti o ne alebo šľachtením antibakteriálne vysokoproduktívnych odolných línií.

Príprava na zimu

Z doteraz získaných výsledkov sa zdá, že včely si pre seba, laicky povedané, najlepší med vytvoria na konci leta, teda na konci včelárskej sezóny. Najlepší z pohľadu antibakteriálnej účinnosti, teda najvyššieho obsahu defenzínu,“ konštatuje Ivana Valachová. Zdá sa nám logické, že si včely na zimu pripravujú také zásoby, ktoré ich čo najlepšie ochránia pred bakteriálnymi infekciami.

Túto hypotézu je však potrebné overiť ďalším výskumom. Tak môžeme získať odpovede na otázky, či je vysoký obsah defenzínu v neskoro letnom mede naozaj určitá cielená snaha včelstva, ktorá môže byť daná geneticky alebo je to dané napríklad potravinovou ponukou. Je pravdepodobné, že pôjde o kombináciu týchto faktorov. Med, na ktorom bude včelstvo zimovať vzniká niekedy na prelome júla a augusta, väčšinou po odkvitnutí lipy.

Jedna z teórií hovorí, že množstvo defenzínu vo výslednom mede závisí od spôsobu spracovania nektáru včelami. Pri nárazovej znáške, akou je v naších podmienakch napríklad agát, či lipa je prísun nektáru tak vysoký, že ho včely rýchlo ukladajú do plástov a neostáva im veľa času ho spracovať precízne a obohatiť ho tak o väčšie množstvo  účinných látok. Na konci leta však už vo väčšine oblastí nemáme tak nárazové znášky. Prísun nektáru do včelstva je pomalší, včely tak majú čas spracovať nektár dlhšie spracovať a obohatiť ho tak, okrem iného, aj o viac defenzínu.

Na kvalitu zimných zásob vplýva v značnej miere aj činnosť včelára. Ak včelár včelstvu všetko vytočí a nahradí im zásoby nárazovo cukrom, vytvorí im tak  nekvalitné zimné zásoby. V doterajších výsledkoch sme tiež spozorovali, že  počas zimy sa obsah defenzínu v mede znižuje. To môže byť tiež jedným z kritických faktorov, ktorý sa môže podpísať na  zimnom úhyne včelstva.

Pri súčasnom rozvoji mestského včelárenia je dôležité zistiť aj to, ako mestské prostredie vplýva nielen na kvalitu produkovaného medu, ale aj na zdravotný stav a imunitu samotných včiel žijúcich v meste. Preto sa naše združenie snaží tento vedecký výskum PriF UK a UMB SAV podporiť a aj sa do neho zapojiť so svojimi mestskými včelnicami.

Hlavným cieľom výskumného projektu, ktorý realizuje tím z UMB SAV a PRIF UK je kvantifikovať antibakteriálne zložky vo včelích medoch a identifikovať faktory pozitívne ovplyvňujúce ich produkciu. Tento výskum nadväzuje na doterajšie výsledky, ktoré naznačujú, že množstvo včelami produkovaného defenzínu-1 výrazne ovplyvňuje celkovú antibakteriálnu aktivitu medu. Jeho tvorba je pravdepodobne ovplyvnená environmentálnymi faktormi (ako je výživa včiel peľom) a/alebo genetickými/epigenetickými faktormi. V projekte sa využíva  novo vyvinutá metóda kvantifikácie defenzínu-1 v medoch, ktorú vyvinuli výskumníčka RNDr. Ivana Valachová, PhD. a Ing. Juraj Majtán, PhD. (Viac na http://www.agriculturejournals.cz/web/cjfs.htm?type=article&id=422_2015-... )

Zapojili sme aj študentov

Okrem spoluúčasti na vedeckom výskume sa projekt CEEV Živica venoval aj šíreniu informácií o mestskom včelárení a pracoval so študentami Prírodovedeckej fakulty v Bratislave. Študenti mali priamo možnosť zapojiť a do dvoch aktivít – vytvárania strešnej záhrady na streche budovy fakulty a starostlivosti o ňu a výučbových programov na včelnici v Botanickej záhrade. Pilotná strešná záhrada vznikla pod vedením Ivany Valachovej v strešnom átriu na katedre zoológie, kde ju majú možnosť obdivovať okoloidúci študenti a profesori z celej školy.

Už počas výsadby bolo možné pozorovať prilietajúce včely a motýle, ktoré sa tešili z rozkvitnutých kvetináčov. Som si istá, že je to dobrá cesta, ako pritiahnuť pozornosť návštevníkov fakulty a jej študentov k problematike opeľovačov a toho, čo pre ne môžeme urobiť,“ hovorí spolutvorkyňa záhrady RNDr. Ivana Valachová, PhD. „Na včelnicu do Botanickej záhrady som pozývala svojich študentov, aby sa priamo pri úľoch naučili niečo o živote včiel a včelárení. Práve budúci učitelia prírodovedných predmetov by sa mali snažiť odovzdávať nadobudnuté vedomosti interaktívnou formou a zážitkom,“ konštatuje.

Záchrana opeľovačov je beh na dlhú trať, výskum a vzdelávanie sú preto dôležitými cestami, ako k nej prispieť. Spoločnosť dm drogerie markt podporuje dlhodobo projekt Mestské včely práve preto, lebo v mnohých jej produktoch sa používajú zložky získavané od včiel, ako je med, propolis či materské kašička. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako môžete práve vy pomôcť opeľovačom, prečítajte si náš článok http://ciernalabut.sk/2240/vciel-meste-ubuda-pomoct-moze-kazdy-nas/

Autorka: Petra Ježeková

Projekt Mestské včely 2016 podporil Nadačný fond dm drogerie markt v Nadácií Pontis. 

Zaujala Vás táto téma? Čítajte viac na stránke projektu: