Zázrak zrodenia

Dnes, v dobe technického pokroku sa to, čo bolo po tisícročia prirodzené stalo predmetom výskumov a diskusií. Pôrod je dej, ktorý sprevádza ľudstvo od jeho počiatku. Každá žena je iná, každé dieťa je iné a rovnako individuálny je každý pôrod. Matka najlepšie vie ako porodiť svoje dieťa. 

Dnešné pôrodné sály sú veľmi nepriaznivým prostredím pre tak intímnu udalosť ako je pôrod. Žena sa počas pôrodu dostáva do zmeneného stavu vedomia. Vplývajú na to hormóny a pomalé hlboké dýchanie, ktoré inštinktívne používa. Je akoby niekde „mimo“, vo svojom svete. Ideálne je, ak ženu nič nevyrušuje a nemusí používať racionálne myslenie. V pôrodnici plnej ostrého svetla, rôznych prístrojov a personálu, ktorý neustále po žene niečo chce, je takmer nemožné dostať sa do tohto stavu. Pôrod je dynamický dej a neriadi sa takmer žiadnymi pravidlami. Žena pri pôrode potrebuje slobodu pohybu, ktorú poskytuje máloktorá pôrodnica. 

Prvé, čo ucíti bábätko po narodení sú sterilné rukavice a chirurgické nástroje. Prví, koho vidí sú cudzí ľudia v maskách a plášťoch. Až po ťažkej traume z odlúčenia sa dostane naspäť k matke. Telo matky má byť to, čo zahrieva novorodenca od prvej chvíle a matkina tvár, to čo prvé zazrie. Je dôležité aby cítil vôňu tela matky a jej dych. Dieťa, ktoré je hneď po narodení v úzkom kontakte s matkou zvyčajne nemá problém sa samo prisať a dojčenie funguje bez problémov.

Prirodzený pôrod bez rutinných zásahov a medikácie je prvým predpokladom úspešného dojčenia. A následne zdravého vývoja dieťaťa po fyzickej, psychickej i emocionálnej stránke. 
Ak si žena stojí za svojim a dopredu si prejde svoje požiadavky s personálom nemocnice, veľa vecí je možné docieliť. Zmena je proces, nie udalosť.  Verím, že proces zmeny v našom pôrodníctve je naštartovaný správnym smerom. 

Každý rodič je umelec, ktorý, či už vedome, alebo nevedome, po mnoho rokov denno denne tvorí umelecké dielo. Práca umelca začína už pred počatím, potom intenzívnych 9 mesiacov spoznáva dušu, ktorá sa bude pod jeho rukami formovať. Každá emócia, udalosť, vnútorné nastavenie umelca sú nástrojmi, s ktorými dáva forme tvar a pripravuje jej miesto v tomto svete. Tak ako tvorca formuje svoje dielo, tak aj proces tvorby a dielo samotné ovlyvňuje svojho stvoriteľa. A rodičovstvo je proces nekompromisný, proces, ktorý otestuje naše limity, ukáže nám dokonalé zrkadlo, preskúša nás zo sily,  trpezlivosti aj pokory. Sú obdobia, kedy je potrebné ustáť si bojovú líniu a iné situácie, kedy treba pustiť akúkoľvek kontrolu a očakávania a nechať veci udiať sa. Rozlíšiť, ktorý nástroj je v danej stuácií vhodný si vyžaduje múdrosť, lásku aj prax. 

Naša vnútorná múdrosť, intuícia a inštinkty sú tu na to, aby nás sprevádzali a pomáhali nám vytvoriť to najdokonalšie umelecké dielo, naplniť potenciál materiálu, s ktorým pracujeme. Často však týchto vnútorných radcov prehlušuje vplyv okolia, ako aj vzorce správana a myslenia, ktoré sme si za život nazbierali. Je treba sa stíšiť a počúvať. Je treba sa zastaviť a nechať sa viesť. Je treba spočinúť a byť v prítomnosti. 

Každý umelec miluje materiál, s ktorým pracuje a vkladá do neho všetko, čo považuje za dôležité. Je ale potrebné neprestajne myslieť na to, že naše dielo nie je naším majetkom, nepatrí nám a časom pôjde vlastnou cestou. Bude sa ďalej formovať, rásť a pretvárať a my budeme dúfať, že sme mu dali všetky potrebné nástroje na to, aby sa samé dokončilo a naplnilo tak svoj dar.