KTO JE ŽIVICA?

Pýtate sa, kto stojí za projektami, článkami a aktivitami Živice? Prinášame Vám odpoveď. Každý týždeň predstavíme jedného zo "živičiarov".

Angažovaná a slobodomyselná Kristína Hudeková

 

"Som človek aktivistického typu, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v Bratislave, občas si odskočí do Rakúska, ale jeho prirodzený biotop je príroda a hory."

 

 

Odkedy si na živici?

Od leta 2015, ale organizáciu aj jej členov poznám už roky, niektorých dokonca od detstva, nakoľko moji rodičia pracovali vo vedľajšej kancelárii :)

Prečo si na živici?

Ochrana životného prostredia, ekologický spôsob života, otvorené myslenie a vzdelávanie k lepšej spoločnosti sa pre mňa stali tak dôležitými témami, že som sa im rozhodla venovať aj pracovne. Živica ma priťahovala svojím širokým záberom, profesionálnym vystupovaním a zároveň som z nej nemala pocit, že robí projekty len pre projekty, ako to bohužiaľ často býva... Keď som dostala príležitosť stať sa jej súčasťou, bol to naozaj splnený sen.

Čomu sa venuješ?

Spravujem názorový portál čierna labuť, ktorý som pomáhala vytvoriť od úplného začiatku. Ponuku založiť médium Živice som dostala práve v čase, keď som rozmýšľala nad tým, ako dostať životné prostredie viac do médií. Bolo podľa mňa hanbou, že sme doteraz na Slovensku nemali ani jedno nezávislé médium, ktoré by sa mu systematicky venovalo a tak isto, že dodnes nemá vlastnú rubriku v žiadnom z denníkov. Bohužiaľ to odráža dôležitosť, akú mu na Slovensku prikladáme.

Aké sú tvoje záľuby?

Už roky som aktívnou cyklistkou nielen na výletoch v lese, ale aj v uliciach Bratislavy, na cestách do práce či na stretnutia. Okrem toho občas utekám, plávam, leziem, lyžujem, turistikujem, jogínčim... Mám záhradu plnú jabloní a s rodinou sa staráme o národnú kultúrnu pamiatku – drevenicu na Vlkolínci.

    

Čo budeš robiť o 10 rokov? 

Rada by som povedala, že moja práca už o desať rokov nebude potrebná, ale obávam sa, že svet sa tak rýchlo nezmení, takže na tom zrejme budem ďalej pracovať :)

Tvoj odkaz pre verejnosť? 

Nebuďte ľahostajní! Ak sa vám niečo nepáči, ozvite sa a žiadajte nápravu. Nefrflite len po krčmách, ako sa nič nedá...

Tvoj obľúbený výrok?

Spomínam si, ako nám učiteľka baletu na ZUŠke pri nových ťažkých cvikoch hovorievala: "Všetko sa dá, len treba chcieť". A tým sa riadim dodnes smiley

Čo o tebe nevieme?

Dnes už tak síce nevyzerám, ale stále som punkerka. Táto subkultúra mi je už roky najbližšia vďaka svojej slobode a angažovanosti. A inak hovorím troma svetovými jazykmi a mám mačku z ulice, ktorá sa volá Lemmy.