KTO JE ŽIVICA?

Pýtate sa, kto stojí za projektami, článkami a aktivitami Živice? Prinášame Vám odpoveď. Každý týždeň predstavíme jedného zo "živičiarov".

Veselá a vysmiatá Miriam Semjanová

     Mima, ako ju všetci volajú, pracuje na Živici od októbra 2015, ale prvý kontakt so Živicou mala už v roku 2014 ako študentka Sokratovho inštitútu

   

 

 

 

 

 

 

 

"Sokratov Inštitút bol pre mňa zlomový.Okrem toho, že som spoznala množstvo zaujímavých     a inšpiratívnych ľudí, zažila čaro Zaježovských lazov, v neformálnej  atmosfére sa stretla  s lektormi, ktorí si zaslúžia môj rešpekt a majú čo hodnotné odovzdať, som aj ja sama pocítila, že má            zmysel prekračovať svoje hranice komfortu, skúšať veci, ktoré sme nikdy pred tým nerobili         a nájsť odvahu robiť svet  okolo seba trošku lepším. Som vďačná, že sa môžem podieľať na tom, aby podobné skúsenosti mali aj iní."

Prečo si na Živici?

Na Živici som preto, lebo som chcela robiť    veci v ktorých vidím zmysel a ktoré                 neprinášajú prospech nie len mne, ale aj iným ľuďom. Chcela som robiť niečo, kde vidím priamy dopad mojej práce a nie len čiastkovú robotu. Vždy som mala veľmi blízko k témam vzdelávania, a tak som bola veľmi rada, keď som dostala príležitosť pracovať na Sokratovom inštitúte.

Čo pre Teba znamená byť súčasťou Živice?

Znamená to pre mňa, že pracujem na projekte v ktorom vidím obrovský zmysel a potenciál. Znamená to, že pracujem s ľuďmi, ktorí nerobia veci len preto aby boli, ale preto aby boli dobré.

Čomu sa venuješ?

Pracujem na projekte Sokratov inštitút – ročné doplnkové štúdium pre vysokoškolákov, kde môžu mladí ľudia rozvíjať svoje schopnosti, stretnúť mnohých inšpiratívnych lektorov zo Slovenska a zo zahraničia a na vlastnej koži si vyskúšať, čo to znamená robiť projekt a niesť zaň plnú zodpovednosť.

 

 

 

 

 

 

 

Aké sú tvoje záľuby?

Vo voľnom čase rada chodím do prírody, na korčule, cvičím jógu, rada pečiem. Okrem toho sa venujem aj zážitkovej pedagogike v mládežníckej organizácií Plusko.

Čo budeš robiť o 10 rokov?

Samozrejme, že neviem. Ale rada by som sa venovala vzdelávaniu, učila, ak sa mi to podarí.

Tvoj obľúbený výrok?

Nemám rada, keď sa musím v niečom vymedzovať na to „naj“ (najobľúbenejšie jedlo, najobľúbenejšie miesto, najobľúbenejšia kniha...). Neviem podľa čoho zvoliť kritérium a je mi ľúto, že takto akoby tie ostatné veci posuniem až na druhú – tretiu priečku a pritom to tak nie je. Mám radšej miernejšiu mierku. Ale môžem povedať výrok, čo mi napadol ako prvý, asi preto, že som sa naň v poslednej dobe viac krát odvolávala – „Či si myslíš, že sa niečo dá alebo nedá, vždy máš pravdu.

Čo o tebe nevieme? 

Napríklad, že chodím celú zimu plávať v Bratislave do Dunaja smiley