KTO JE ŽIVICA?

Pýtate sa, kto stojí za projektami, článkami a aktivitami Živice? Prinášame Vám odpoveď. Postupne predstavíme každého zo "živičiarov".  

Ovocinárka a zodpovedná hipisáčka Andrea Uherková

Kto si?

Som polovičná Živičiarka venujúca sa Záhradám, ktoré učia a polovičná doktorandka na Fakulte ekológie a environmentalistiky (FEE) vo Zvolene, kde sa venujem výskumu a záchrane starých odrôd jabloní a hrušiek. Okrem toho sa snažím(e) o rozvíjanie prírodného pohrebníctva vo Zvolene. Najviac sa mi ráta, keď ma označujú za „zodpovednú hipisáčku“. Zuzka Gallayová, moja „eko mama“ z FEE si myslí, že mám klony. Bohužiaľ, nie je to pravda a všetko robí iba jedna Aďa. Keď tie klony nájdete, prosím, sem s nimi.

Odkedy si na Živici?

Od januára som bola hodená do vody...teda, do projektu Záhrada, ktorá učí. Ale mám pocit, že so Živicou som aj dovtedy prešla veľký kus cesty, najmä od čias štúdia na Sokratovom inštitúte.

Čo pre Teba znamená byť súčasťou Živice?

Živica znamená pre mňa zmysluplnú, efektívnu, no často aj (psychicky a časovo) náročnú prácu. Tá ma napĺňa a zároveň malými krôčkami mení svet okolo mňa na taký, v ktorom sa mi žije lepšie. Je tiež pre mňa priestorom, kde sa dajú realizovať dobré nápady a sny. Oceňujem tiež, že si pýtame a dávame na naše aktivity spätné väzby a evalváciu, aby sme sa zlepšovali a reagovali na potreby zvonku. To, bohužiaľ, na Slovensku až také bežné nie je.

Najlepší spolužiaci sú zo Sokratovho inštitútu.

Najlepší spolužiaci sú spolužiaci zo Sokratovho inštitútu.

Čomu sa venuješ?

V Živici zatiaľ najmä Záhrade, ktorá učí. Komunikujem s učiteľmi, inšpirujem ich a pomáham pri tvorbe školských záhrad, kde budú potom vyučovať. Zatiaľ to vyzerá tak, že veľa organizujem, píšem maily a riešim faktúry J. Spolu s naším tímom sa venujeme tiež prípravám smerujúcich ku tvorbe prírodného cintorína vo Zvolene, čiže komunikujeme s mestom a verejnosťou a vzdelávam sa.

Čo rád robíš vo voľnom čase?

Čítam dobré knihy, stretávam sa s priateľmi, fotím na analóg, počúvam a tvorím muziku, varím, meditujem, behám, plávam, objavujem pekné miesta (a samú seba), pijem pivo, kreslím...alebo len tak pijem čaj v kuchyni, kukám cez okno na záhradu a proste som.

Rada hľadám krásu cez objektív analógu.

Aké sú Tvoje sny?

Aj v budúcnosti chcem robiť to, čo ma baví a v čom vidím zmysel, obklopená ľuďmi, ktorí ma podporujú. Meniť seba samú a tým aj veci, čo sa dejú navôkol. Zároveň si chcem vedieť dávať hranice a venovať sa vo veľkej miere aj sebe a mojim blízkym. Proste – nájsť dáky ten balans :-)

Čo budeš robiť o 10 rokov?

Sedieť na krásnej drevenej lavičke na našom prírodnom cintoríne Sad spomienok vo Zvolene, pozerať sa na rozkvitnuté bylinné záhony (je akože jar), kvitnúce 10 ročné  stromy a počúvať spevavce, ktoré prilákame na jedlé kríky. Nebudú tu žiadne umelé sviečky, ani vence z Číny. Pod stromami budú uložené prvé rozložiteľné urničky s popolom. Znie to trochu morbídne, ale je to krásne, no nie? :)

Som gurmán aj pri tatranských čučoriedkach.

Aký by bol Tvoj odkaz pre verejnosť?  

Majte (sa) radi, našľapujte vnímavo, premýšľajte kriticky, konajte odvážne a žite naplno.

Tvoj obľúbený výrok?

„Bože, daruj mi silu prijať, čo zmeniť nemôžem, odvahu zmeniť, čo zmeniť môžem a múdrosť rozoznať jedno od druhého“. Tomáš Akvinský

Čo o tebe ešte nevieme?

Mám rada vôňu benzínu. Takže som asi eko pokrytec!

Výkvas, voda a dobré čítanie.