KTO JE ŽIVICA?

Pýtate sa, kto stojí za projektami, článkami a aktivitami Živice? Prinášame Vám odpoveď. Každý týždeň predstavíme jedného zo "živičiarov".  

Kreatívna idealistka Jana Udvardiová

Kto si?

Som dieťa, dcéra, sestra, sesternica, kamarátka, kolegyňa, priateľka, spolubývajúca mojich milovaných. Bláznovstvo, pokora, šialenosť aj kľud, ticho a hluk, trpezlivosť aj nedočkavosť... to všetko ma životom sprevádza.

Odkedy si na Živici?

Od roku 2011. Najprv som tri roky som bola na živici ako dobrovoľníčka v programe Zelená škola. Naplno tu pracujem 2 roky.

Čo pre teba znamená byť súčasťou Živice?

Už ako dobrovoľníčka v Zelenej škole som mala možnosť stretávať sa s ľuďmi zo Živice a ich prácou. O živici a Zelenej škole som sa učila na výške, mala som ich aj v skúškových otázkach na enviro-výchove. Považovala som ľudí zo Živice za legendy, mojich hrdinov. Jediné, čo im z klasických superhrdinovských vlastností chýbalo bol červený plášť a škraboška. A možno schopnosť lietať, i keď tu si nie som až tak celkom istá (občas si ulietavame nad novými nápadmi). Tiež boli plní odvahy (skúšať nové veci), sily (nevzdať sa a ísť ďalej), odhodlania (dotiahnuť veci zmysluplne do konca), férovosti, duchaprítomnosti, kreativizmu, „punkáčskej profesionality“. Chcela som medzi nich patriť, aby som aj ja mohla niečím prispieť. Vieme, že nemeníme svet, avšak meníme seba a svoje okolie. Chcem byť toho súčasťou. Ľudia na Živici sú pre mňa inšpiráciou, hnacou silou. Každý je jedinečný a vyniká niečím iným. Spolu dokopy sme jedna veľká bunka, ktorá keď to roztočí, nič neostane na svojom mieste smiley Našla som si vo svojom najbližšom okolí niekoľko pracovných aj osobnostných vzorov, stále sa mám čo učiť . Som naozaj vďačná za prácu, ktorú mám a za ľudí, ktorí mi rozjasnia každý deň v kancli.

Čomu konkrétne sa venuješ?

Ako som spomínala, začala som ako dobrovoľníčka v programe Zelená škola. Už počas štúdia na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene som dostala ponuku pracovať na projekte Lokálna mena živec naplno. Po pohovore s Jurajom Hipšom, riaditeľom Živice som neváhala a vzala to. Veď to bola vstupná brána k naplneniu jedného z mojich snov. Projekt lokálnej meny však tento rok končí, takže ostávam v Zelenej škole, už nielen ako dobrovoľníčka, ale ako plnohodnotná členka tímu smiley

Čo rada robíš vo voľnom čase?

Rada sa túlam s priateľom a naším psíkom po lese, najlepšie počas hubárskej sezóny. Milujem varenie a preto sa teším na novú kuchyňu, ktorú práve prerábame. Počas varenia si pustím nejakú rozprávku alebo film pre pamätníkov a relaxujem. Kedysi som hrávala na gitare a bavilo ma to. Nejak som však ku gitare stratila cestu a mám pocit, že by som ju opäť mala nájsť – veď každý deň sa na ňu len práši a ona smutne stojí v kúte, úbohý pohľad. Okrem toho rada sedím s kolegyňami v kaviarni, alebo na tvorivých dielňach. Napríklad, minulý rok sme pred Vianocami robili ozdoby a vence, už sa teším na tohtoročné. Uvaríme punč a môžeme začať!

Čo budeš robiť o 10 rokov smiley ?

O 10 rokov budeme s mužom vychovávať aspoň 3 deti, starať sa o záhradku a sliepky, ktoré budú v priateľskom vzťahu s našimi dvomi psami. Minimálne raz do týždňa prídu na návštevu priatelia a rodina, sadneme do altánku a do dlhej noci sa budeme smiať nad veselými historkami z práce alebo dovoleniek. A samozrejme, stále budem pracovať na Živici. Ale už nie v Zelenej škole. Pretože školstvo na Slovensku už bude vďaka Zelenej škole a Komenského inštitútu na takej úrovni, že už nebude potrebovať pomoc od nás. Ale som až príliš veľký rojko a idealista... no verím, že raz sa k tomuto aspoň priblížime....

Aký by bol tvoj odkaz pre verejnosť?

Nebuďme ľahostajní k prírode a k našej Zemi. Veď je to jediná planéta na svete, kde je čokoláda!

Aký je tvoj obľúbený výrok?

Mám ich niekoľko, najviac múdrostí som našla v knižke Malý princ. Už som ju prečítala dvadsaťkrát a vždy tam nájdem niečo nové.. Tak píšem 3 moje obľúbené výroky, jeden z nich je vraj od indiánskeho náčelníka...

„Len deti jediné vedia, čo hľadajú.“ (Malý princ)

„Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ (líška z Malého princa)

Až keď zomrie posledný strom a posledná rieka bude otrávená a posledná ryba chytená, až potom si uvedomíme, že z peňazí sa nenajeme.

Čo o tebe ešte nevieme?

Už ako malá som pozerávala horory, na tajňáša u starkej, vždy keď zaspala pred telkou. Rada som sa bála, bolo to vzrušujúce a zakázané. A ostalo mi to dodnes. Nemám rada krváky ale mysteriózne psycho filmy smiley

Donedávna som mala panický strach zo šoférovania, mám vodičák už takmer 10 rokov a začala som jazdiť iba pred pár mesiacmi. Stále však mám veľký rešpekt a pred cestou sa musím v duchu ukľudniť.

Zbožňujem kukuricu. Varenú, opekanú, v konzerve, surovú...akúkoľvek. A tiež hríby. Tie si dávam všade. Ak chce na mňa niekto zapôsobiť, stačí mi urobiť hríbovú pomazánku, omáčku alebo polievku (tu by som mohla jesť každý deň) a všetko vybavené!