KTO JE ŽIVICA?

Pýtate sa, kto stojí za projektami, článkami a aktivitami Živice? Prinášame Vám odpoveď. Každý týždeň predstavíme jedného zo "živičiarov".

Zábavná a odvážna Maťa Štestková

Kto si?

Maťa Štesková.

Odkedy si na Živici?

Na Živicu, konkrétne na Zaježovú ma privial pred jesenný vánok koncom leta v roku 2012. Možno to nie je veľa, ale o to intenzívnejšie.

Čo pre Teba znamená byť súčasťou Živice?

Živica je pre mňa spoločenstvo ľudí, ktorí majú stále chuť hýbať svetom a čo je podľa mňa podstatné, správnym smerom. Je to miesto, kde sa nemôžem schovávať za niekoho chrbát alebo sa po chrbte niekoho vyštverať niekam vysoko. Živica sa venuje ľuďom, ich pohľadu na svet, ich vzdelávaniu, rozvoju. V neposlednom rade, je to pre mňa miesto, kde môžem s radosťou vykonávať svoju prácu bez prísneho pohľadu šéfa, ktorý mi diktuje ako a čo mám robiť, čo je správne. Je to obohacujúce a podnetné prostredie plné pevných a slobodných ľudí.

Čomu sa venuješ?

V Živici sa venujem výchove a vzdelávaniu detí v Zaježovskej škole. Pri mojom príchode mala škola 7 žiakov, ich počet rastie každým rokom. V tomto školskom roku objavujem v malotriednej škole svet a samých seba so 16 pokladíkmi.

Čo rada robíš vo voľnom čase?

Vždy sa smejem nad spojením voľný čas. Toto spojenie nie je u mňa veľmi známym pojmom, s úsmevom hovorievam, že čas mám väčšinou medzi polnocou a piatou ráno. Ale zlepšujem sa smiley. Mám však veľa radostí, ktoré mi spríjemňujú deň - pohltiť ma dokážu knihy, plávanie, či pohľad na krajinu z nejakého kopca. Veľmi rada sa túlam so psami, kochám sa farbami na záhrade, rada si zababrem ruky od hliny, cesta alebo farby, venujem sa aj úplne normálnym babským koníčkom ako pletenie a šitie. S veľkou chuťou udieram do lopty rôznymi raketami alebo si pokojnými oblúčikmi zlyžujem okolité kopce. Pravidelne tancujem, začala som sa baviť pri Akro joge. Keby tak bolo viac času, tak by som vyštartovala s ruksakom na chrbte do sveta, navštívila by som mestá veľké aj neznáme, rozprávala by som sa s ľuďmi aj by som v tichosti sedela a vnímala inakosť sveta. A tiež by som si rada kúpila klavír a konečne sa naučila hrať na gitare.

Čo budeš robiť o 10 rokov?

Chichi, že o 10 rokov smiley. Často netuším, čo bude na ďalší deň. Ako sa to hovorí? Ak chceš rozosmiať Boha, povedz mu o svojich plánoch? V mojom živote sa to už niekoľkokrát zvrtlo, tak ani nemám odvahu predvídať. Ale s veľkou pravdepodobnosťou budem o tých 10 rokov sedieť v hojdacom kresle pred krbom s dobrou knihou v ruke, tešiť sa z detí, rodiny a zo svojho okolia, budem si užívať prítomnosť a žiť ju tak, aby aj budúcnosť stála za to.

Aký by bol Tvoj odkaz pre verejnosť?

V poslednom čase sa mi dostalo do rúk množstvo dobrých kníh s veľmi silnými odkazmi. Mám chuť ich uchmatnúť, používať a každému o nich hovoriť. Ale na druhej strane viem, že každý si nesie ten svoj odkaz v sebe a žije najlepšie ako vie. Tak hádam len pamätajme na to, že keď príde chvíľa a niekto to tu vypne, budeme sa môcť za našim životom otočiť, pozrieť sa na všetko, čo sme videli, všetko, čo sme milovali, spomenúť si na chvíle, keď sme boli šťastní. A nech je ich čo najviac.

Aký je Tvoj obľúbený výrok?

Ak niečo skutočne chceš, hľadaj možnosti a cesty až pokiaľ to nedosiahneš.

Čo o Tebe ešte nevieme?

Keď som bola o dosť mladšia, strávila som najkrajšie obdobie u babky a dedka. Tam som sa naučila ako chutí hlboké kamarátstvo a ako sa dá aj z mála vybudovať kráľovstvo. A okrem iného sa o mne vravelo, že do všetkého skočím a som za každé dobrodružstvo, a že mám skvelý žalúdok. A naozaj, dokázala som pojesť všetko dokopy a nikdy mi nič nebolo. Tiež som chcela byť herečkou. A tak teraz hrám túto krásnu hru Život na javisku Svet.