KTO JE ŽIVICA?

Pýtate sa, kto stojí za projektami, článkami a aktivitami Živice? Prinášame Vám odpoveď. Každý týždeň predstavíme jedného zo "živičiarov".

Aktivista a kníhkupec Rado Sloboda

Kto si?

To je rôzne podľa situácie. Medzi moje obľúbené role patria: antifašista, feminista, ľudskoprávny svätuškár, straight ally, umiernený ateista, aktivista, mestský ľavičiar skeptického razenia, kozmopolitný lokálpatriot (Banská Bystrica!), kníhkupec a kaviarenský povaľač.

 

Odkedy si na Živici?

Pracovne od začiatku septembra.                              

Čo pre Teba znamená byť súčasťou Živice?

Jednoduchá odpoveď je „lebo Sokratov inštitút“. Vážim si, že som súčasťou organizácie, ktorá robí veľa dobrých vecí. Srdcový vzťah mám samozrejme so Sokratom. Verím, že do 5 rokov bude miera pozitívnej deviácie vďaka Sokratovi na Slovensku zásadne vyššia.

Čomu sa venuješ?

Na Živici vediem Sokratov inštitút. Popri tom občas čosi odmoderujem či odlektorujem. Predtým som robil všeličo, ale asi najzásadnejšie boli pre mňa 3 roky v Centre komunitného organizovania, kde sme urobili pár výborných vecí, dlhodobá spolupráca so Záhradou CNK a Amnesty International Slovensko. Z toho by sa dalo konkrétnejšie vybrať: založili aktivistickú skupinu Amnesty International v Banskej Bystrici, zachraňovali  bystrický Amfiteáter pred predajom, spustili antifašistickú platformu Nie v našom meste, ale aj obnovili kníhkupectvo Artforum v Banskej Bystrici (na čom sa mimochodom podieľalo 5 bývalých študentov Sokratovho inštitútu).

Čo rád robíš vo voľnom čase?

Vo voľnom čase pijem kávu a čítam knihy a diskutujem, ideálne so svojou budúcou ženou. Najlepšie niekde v historickom centre Banskej Bystrice.

Aké sú Tvoje sny?

O snoch rozprávam nerád. Skôr o nápadoch, ktoré sa zrealizovali a ktoré skončili v „šuflíku“. Pomer je tak 1:19. Do piatich rokov by som rád prispel svojou troškou k tomu, aby sa z jednej starej bašty v Banskej Bystrici stalo nezávislé kultúrno-literárne centrum.

Čo budeš robiť o 10 rokov?

Ak sa súčasná generácia ľudí nad 35 rokov dovtedy nerozhýbe a nezmení zásadným spôsobom politiku v našej krajine, tak sa o desať rokov budem naozaj vážne zamýšľať, nakoľko je toto dedičstvo aj mojím a čo s ním môžem urobiť.  Omnoho radšej by som však bol ak by som sa nad tým zamýšľať nemusel a bolo by to do desiatich rokov vyriešené resp. aspoň na dobrej ceste ;). V tom prípade budem robiť to isté čo teraz – žiť v Banskej Bystrici, pracovať na zaujímavých nápadoch a projektoch, čítať knihy sebe a deťom a piť kávu.

Aký by bol Tvoj odkaz pre verejnosť?  

A - (veľmi krátka úvaha) Počúvajme viac ľudí, ktorých nepočuť;
B - (po trochu dlhšej úvahe) V dnešnej spoločnosti ma veľmi znepokojuje tradičné sťažovanie sa na všetko, no s istým údivom sa pozerám aj na vieru v to, že náš svet sa zmení k lepšiemu, keď sa každý a každá bude venovať len tomu čo nás baví, čo je nám príjemné resp. iná modifikácia tejto viery, že osobnostné vylaďovanie samo osebe zachraňuje náš svet. To by bolo príliš jednoduché a ako povedal John Ruth: „No one said this job was supposed to be easy“;
C - (veľmi dlhá úvaha) 42.

Tvoj obľúbený výrok?

Nemám. U každého človeka, ktorého si vážim by sa našlo niekoľko.  No výrok, ktorý spája v nevšednej miere pokoru, sebavedomie a nadhľad je Sokratovo „Viem, že nič neviem“.  

Čo o tebe ešte nevieme?

V detstve som chcel byť tajným agentom, neskôr ochranárom prírody a potom som to spojil do jednej pozície – tajný enviro agent. Od 12-tich rokov do cca 20-tky som strávil stovky hodiny na počítači pri hrách a vďaka jednej z nich Age of Mythology som si zamiloval antické mýty a cez ne sa dostal k láske k dejinám a filozofii. Vyhýbam sa motivačnej literatúre všetkého druhu a rád sa uvádzam do rozpakov tým, že sledujem fenomén dneška – youtuberov a zisťujem ako veľmi nerozumiem tejto časti reality. Minule som však prešiel s mojím 10-ročným bratom 16 km a chytali sme Pokémonov a nebolo to vôbec na zahodenie. Teda nie všetky fenomény dneška sú mimo mňa. A som najväčší introvert akého poznám.