KTO JE ŽIVICA?

Pýtate sa, kto stojí za projektami, článkami a aktivitami Živice? Prinášame Vám odpoveď. Každý týždeň predstavíme jedného zo "živičiarov".  

Odvážna a dobrodružná Katka Pázmány

"Živica mi pripomína ako prijať zodpovednosť za dianie na Slovensku i moje vlastné voľby."

 

Kto si?
Katka Pázmány

Odkedy si na živici?
Pracovne od februára tohto roka (2016), emočne od kedy som bola študentkou Sokratovho inštitútu (2014/2015).

Čo pre Teba znamená byť súčasťou Živice?
Pre mňa je Živica v prvom rade o odvahe a o striedmosti.
Panuje tu akási „všetko je možné“ atmosféra a z bláznivých nápadov sú zrazu zmysluplné projekty, pre ktoré sa nadchýnajú ďalší.  Živica mi pripomína ako prijať zodpovednosť za dianie na Slovensku i moje vlastné voľby. Fascinujú ma kolegovia, ktorí rozoberajú rôzne aspekty jedla, či cestovania a vidím, že tým žijú. Zároveň sa teším z toho, že počujem vyskloňované slovo ego aj niekoľko krát do dňa :) Živica ma provokuje v tom, aby som bola viac vedomá seba a viac otvorená svetu.

Čomu sa venuješ?
V apríli som organizovala festival Sokratovho inštitútu – Showcrates 2016, ktorým sme chceli priniesť atmosféru Sokratovho inštitútu verejnosti, zo zaježovských lazov do bratislavského paláca. Organizačne i programovo som zabezpečovala stan Živice powered by ZSE, ktorý bol súčasťou Festivalu Pohoda 2016. Zameriavali sme sa na alternatívy v enviro, vzdelávaní i spoločnosti.
Zároveň vediem pilotný ročník Komenského inštitútu, v ktorom chceme vytvoriť inšpiratívny priestor pre pedagogických lídrov Slovenska. V auguste začíname letnou školou a teším sa, čo prinesie.

Aké sú Tvoje záľuby?
Chcela by som prejsť krížom Mongolsko na koni. To je sen, ktorý sa mi od detstva nemení J Inak mám rada hory, batoh na chrbte, pocit, keď neviem kde budem večer spať. Nejak sa mi tak darí pocíťovať prítomnosť, krásu, priateľstvá, lásku. Mám rada nepohodlie i fyzickú únavu, čistí mi to hlavu. A okrem toho, že sem tam niečo napíšem a niečo prečítam sa druhý rok venujem acroyoge. Toľká harmónia!

 

Čo budeš robiť o 10 rokov?

Láka ma žiť na horách, venovať sa terapii, variť vlastné pivo. Zároveň mi nie je ľahostajné všetko, čo sa dá u nás zlepšovať. Obzvlášť sa zaujímam o prostredie chudoby a vzdelávanie. Zatiaľ mám na to energiu, uvidíme ako to bude o 10 rokov. Viem však, že chcem žiť dobrodružstvo a že chcem byť dobrým partnerom, v práci i vo vzťahoch. Nemyslím si, že žiť oddelene naše individuálne túžby je cesta a preto skôr hľadám možnosti ako túžby spájať, či rozširovať.

A možno to bude všetko inak.

Tvoj odkaz pre verejnosť?
Choďte do toho. Nebojte sa. Spravte to. Nebuďte ľahostajní, otvorte sa, všímajte si krásu, majte radi svoju babičku, priateľov, manželov i frajerky. Zapozerajte sa sem tam na oblohu a majte pri sebe niekoho, kto Vám pripomenie, že ste super.

Tvoj obľúbený výrok?
Zo senníka opäť vidno hviezdy. Sme tí najšťastnejší blbci na svete. Sme tuláci.

Neviem či je to zrovna výrok, je to zo Satinského knihy a nesiem si to v sebe už niekoľko rokov. Asi kvôli tomu šťastnému blbcovi.

Čo o Tebe nevieme?
Počas vysokej školy som si zobrala GAP year, pol roka som cestovala a pracovala po Južnej Amerike, kde som okrem iného pár týždňov skúšala aké je to žiť bez spoločnosti v Čilskom pralese. Boli sme tam traja a na vlastnoručne vyrobenej plťke z bambusu sme chytali ryby, aby sme mali čo jesť. Umývali sme sa vo vode roztopenej z ľadovca a i keď to práve znie ako veľká idylka, každý sme sa tam naučili svoju lekciu.