Čo je to ekologická stopa?

Wackernagel a Rees vyšli z predpokladu, že je možné väčšinu zdrojov, ktoré spotrebovávame a odpadov, ktoré vyprodukujeme, prepočítať na plochu. Vieme napríklad pomerne presne vypočítať, koľko potrebujeme územia k získaniu tony dreva, tony papiera alebo tony pšenice. Vieme tiež, aký kus zeme by sme potrebovali k vypestovaniu lesa, ktorý by zachytil tonu emisií oxidu uhličitého. Ak spočítame dohromady všetky plochy, ktoré vzniknú spotrebou zdrojov a produkciou odpadov, ktoré prináležia jednému človeku, dostaneme jeho ekologickú stopu. Toto isté je možné uviesť pre konkrétny štát, ako aj mesto.

Predstavme si situáciu, keby sa nejaká krajina ocitla  pod sklenenou pologuľou. Táto kopula by dovnútra prepúšťala svetlo, ale zabraňovala by vstupu akéhokoľvek materiálu a rovnako by nebolo možné dávať čokoľvek z tejto bubliny von. Krajina by sa stala úplne autonómnou a musela by vystačiť s takou plochou a energetickými zdrojmi, ktoré sú tam v danej chvíli prítomné. Taktiež všetok odpad by musel ostať pod skleneným poklopom.  Otázkou je, aká veľká plocha by to musela byť, aby ľudia v takejto uzavretej krajine dokázali prežiť. Rozloha tejto krajiny by musela byť natoľko dostatočná, aby obyvatelia krajiny mohli prežiť výlučne s využitím pôdy, vody a zdrojov energie uzatvorených pod poklopom. Takúto plochu potom nazývame ekologickou stopou krajiny.

Iný kraj, iný stopa

Rôzne štáty sa ekologickou stopou razantne líšia. Priemerný občan USA potrebuje 9,7 hektára územia, Nemec 4,7  ha, zatiaľ čo spotreba a odpady jedného Bangladéšana prepočítaného na územie tvoria 0,5 hektára. Inak povedané, nároky Bangladéšana na jeho území sú niekoľkonásobne nižšie, ako Nemca alebo Američana. Ak hovoríme o ekologickej stope, je nutné zároveň hovoriť aj o ekologickej kapacite daného územia. Znamená to, ako v príklade s krajinou pod sklenenou kopulou, aká veľká je plocha, z ktorej môžeme čerpať zdroje a produkovať odpad  pripadajúceho na jedného človeka v danom štáte tak, aby boli zabezpečené všetky potreby človeka. Až keď porovnáme  ekologickú kapacitu územia a ekologickú stopu, môžeme dospieť k vypovedajúcim údajom.

Ako na tom teda jednotlivé krajiny sú? Napríklad Kanada má relatívne veľké územie a malý počet obyvateľov. Vďaka tomu má pomerne veľkú biokapacitu, konkrétne 8,84 hektára na osobu. Zároveň má ale aj značne vysokú ekologickú stopu, ktorá dosahuje 5, 4 ha/osoba. Kanada má šťastie v tom, že má rozsiahle územie a preto tam nevzniká deficit. Výrazný problém ale nastáva u krajín s menším územím a vyššou populáciou. Exemplárnym prípadom je Belgicko, kde ekologická stopa jedného obyvateľa je 6,72 ha, pričom  ekologická kapacita krajiny je značne menšia. Belgičania takto majú deficit svojej ekologickej kapacity vo výške 5,59 hektára na osobu. Inými slovami, túto plochu dovážajú odinakiaľ. Ak by sme v tejto chvíli Belgicko zakryli našou sklenenou pologuľou, belgickí občania by za malú chvíľu zahynuli. Územie, ktoré obývajú, je päť krát menšie, ako pri svojom životnom štýle v súčasnosti vyžadujú.

Svet je v deficite

Nepríjemné zistenie ale prichádza z globálneho hľadiska. Celý svet žije na dlh. Už dnes je zrejmé, že prekračujeme súčasnú ekologickú kapacitu Zeme a to o 0,4 hektára na osobu. Ľudstvo teda spotrebováva viac zdrojov, ako je schopná príroda dlhodobo obnovovať. Zatiaľ žiadna vláda neprijala ekologickú stopu ako oficiálny indikátor, ktorým by sa riadila. Možno aj z toho dôvodu, že naše ekologické šľapy vypovedajú až príliš jasne o tom, ako drancujeme prírodu.

Na Slovensku sa zatiaľ nikto odborne ekologickej stope a jej vypočítaniu pre našu krajinu nevenuje. Ekologická stopa našich susedov je 4,82 ha na osobu v Čechách a 3,08 v Maďarsku. Česko aj Maďarsko majú väčšie nároky, ako územie, ktoré majú k dispozícií a vzniká im ekologický deficit – v ČR 2,5 ha a v Maďarsku 1,33. Slovensko sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádza v rovnakej situácií ako naši susedia.

Ak chceme na svete aj ďalej žiť, je nevyhnutné, aby nastali zmeny v nápore na zdroje planéty. Inak hrozí, že deficit, ktorý väčšina z nás vytvára, bude nevratný. A o tom nám predkladá jasné dôkazy aj ekologická stopa.  Svoju vlastnú ekologickú stopu si môžete zmerať na http://hraozemi.cz/ekostopa/

Použitá literatúra: Smolíková, D.: Ekologické šlápoty. in: Sedmá generace 2/2004